outdooring.cz / Outdoor články / Makedonie: Pohorie Jakupica, priepasť Solúnska Jama

Doporučujeme:

Makedonie: Pohorie Jakupica, priepasť Solúnska Jama

Po začatí s prieskumom na planine Jakupica v Macedónii prieskum uskutočňujeme v štyroch horských oblastiach.

makedonie-jeskyne1

Šachta Solúnskej jamy.

Aj túto planinu sme si objavili v roku 1992, ale ako keby sme si ju nechávali v zálohe. Počas prieskumnej akcie v jeseni 2004 sme objavili jednu veľkú priepasť s názvom Solúnska jama, ktorá má voľné pokračovanie. Naším cieľom bolo čo najviac objaviť podobné priepasti, ale náš výskum len nepatrne zasiahol v tejto veľkej oblasti. Ako sme už spomínali v Spravodaji SSS, oblasť je pozoruhodne veľká, nadmorská výška dosahuje až 2 540 m, samotná náhorná plošina (Karadžica prechádzajúca na Suva planinu) je široká až 10 km s dĺžkou 40 km. Vápence spadajú smerom k rieke Treska, v ktorej je takmer celé odvodňovanie tohto masívu, a tak krasové územie ma rozlohu 15-20 x 60 -70 km, je to 1200 až 1400 km2 krasovej formy s prevýšením asi 2 km. Prvá veľká vyvieračka je v hornej časti rieky Treska Gorna Belica, asi 550 m n.m. Keď sme sa pýtali na prietok (výdatnosť v l.s-1), tak nechápali, ale hneď sa dovtípili; rieka vyteká, znela odpoveď. Druhá v umelej priehrade Matka v dolnej časti rieky Treska (hladina sa nachádza v 330 m n.m.) Výver krasovej vody v umelej priehrade Matka nám opísali domáci speleológovia takto: pri obci Patiška reka je mohutný ponor a voda tečie 14 km podzemím. Prekonáva 700 m výškový rozdiel, preteká popod pohorie Jakupica, presnejšie popod Suva planinu, to znamená, že priberá aj povrchové vody z planiny a vyteká v umelej priehrade Matka na rieke Treska. Pred 3 rokmi sa tu uskutočnil potápačský výskum, ale priniesol len nepatrne výsledky – dosiahli hĺbku 60m a -20–30 m dosvietili, ale bez náznaku dna; aj samotné priestory sú veľmi veľké a pri ďalšom potápaní je potrebne mať podvodný skúter či niečo podobné. O veľkosti podzemných priestoroch v tomto pohorí sme sa presvedčili pri objavovaní na planine a na mape priepasti Solunska glava 5; či opísané objavy vo vyvieračke Babuna na južnej strane pohoria. Preplávaním 16 m dlhého sifónu prenikli do chodby o šírke 30-40m a výške cez 100m, silné podvodné lampy nedosvietili strop.

Celý náš pobyt bol sprevádzaný 5 macedónskymi speleológmi , ktorý sa zúčastnili celého výskumu ako aj macedónskou štátnou televíziou /4dni/ Počas dvoch týždňov, rozdelené na dve časti /koniec septembra a začiatkom októbra/ sme pokračovali vo výskume priepasti Solunska jama /vchod 2355mnm/ čím bola objavená vertikála s hĺbkou do 280m vchod 20*35m, v strednej a spodnej časti o rozmeroch 25*70m a 15*60m. Aj keď na niektorých miestach bolo cítiť prievan a podnikli sme 2 lezecké akcie nedokázali sme nájsť v týchto mohutných priestoroch ďalšie pokračovanie.

makedonie-jeskyne2

Priepasť Slnečný golem.

Počas ďalších dní sme pokračovali v povrchovom prieskume v okolí nášho tábora a výsledkom bolo objavenie či zaregistrovanie niekoľko desiatok priepasti, ponorov a jaskýň, všetko vo výške nad 1900- 2000mnm s hĺbkou do 100m, dĺžkou do 250m. V južnej časti planiny asi 12-15km od tábora, sme podľa vojenskej mapy vo dvojici prišli preskúmať 2 tzv. golemy , ležiace vo výške cca 1950mnm, ktoré odvádzajú vodu z okolitých svahoch do vyvieračky Gorna Belica /560mnm/. Hoci sme sa dostali až 80m k ponorom nemohli sme do nich nahliadnuť. V tesnej blízkosti je veľký salaš a hoci boli ovce cez deň na paši v úplne inej časti planiny aj tak bol strážený niekoľkými macedónskymi ovčiarskymi psami a už pred rokom sme zažili čo znamená takáto svorka keď je na stráži a patrične nám to dala najavo.

Našou druhou časťou výpravy bolo ďalšie spoznávanie tohto mohutného pohoria, takmer 170km obchádzkou sme z druhej strany prišli pozrieť vyvieračku Gorna Belica /560mnm/ s výdatnosťou cca 5m3/s pri nízkom prietoku. Počas jedného dňa sme sa pokúsili o povrchový prieskum ,ale mohutné skalnaté svahy dvíhajúce sa o 1500-1800m vyššie nie sú ľahkým terénom na prieskum. V diaľke sme zaregistrovali planinu Boro pole a začiatok planiny Karadžica, obe sú časťami pohoria Jakupica, kde sa výskum z niekoľkými golemami na vojenskej mape ešte nevykonával.

makedonie-jeskyne3

Krasová výzdoba v jednej z objavených jaskýň na planine Jakupica vo výške 2200mnm.

Posledným dňom bolo pozretie si ponorov na Patiške reke, kde sa ponárajúce vody /asi 800mnm/ po 15 km vynárajú ako veľký výver 7m pod hladinou priehrady Matka /330mnm/ na rieke Treska. Táto vyvieračka je mnohokrát väčšia ako ponor a zrejme v podzemí priberá aj vody z najjužnejšej planiny Suva a z planiny Karadžica /nad. výška do 2300m/ Podľa geologickej mapy vápence v tomto mieste siahajú min.400m pod hladinu mora a tak mocnosť vápencov dosahuje aj 3km. Zatiaľ istým dôkazom tejto začínajúcej mocnosti je práve prieskum spomínaného výveru. V roku 2001 francúzsky potápači dosiahli hĺbku 67m, pri dĺžke 450m, a v kolmo klesajúcej chodbe o priemere 20m dosvietili do 90m hĺbky, čo znamená, že tieto priestory sú už min. 50m po dnom doliny, výška priehrady je 40m.

Aj keď sa nám na druhý pokus nepodarilo objaviť ako napr. v roku 1991 priepasť CEKI2 a v roku 1995 jaskyňu Velika Klisura, veríme, že v ďalších rokoch takýto objav príde.

Text: Ján Šmoll
Foto: Peter Vaňek, Juraj Szunyog a Ján Šmoll
Článek převzat ze Sss.sk

makedonie-jeskyne4

Rozlahlosť planiny.

makedonie-jeskyne5

Dno takmer 300m hlbokej vertikály.

Doporučujeme:

Z našeho eshopu:

 

Další články:

Rozhovor s Miloslavem Nevrlým

Miloslav Nevrlý je známý mezi turisty, skauty a milovníky přírody jako autor okouzlujících knih o přírodě. Po nedávném novém vydání oblíbené knihy Karpatské hry jsme se odhodlali oslovit pana Nevrlého k rozhovoru, který jistě potěší jeho současné i budoucí čtenáře.

Jak rychle rostou houby

Každého houbaře už to určitě napadlo - jak rychle rostou houby? Mám raději utrhnout hned ty malé sotva vyklubané hříbky nebo se mám zítra vrátit pro větší, které už budou stát za to? A neutrhne mně je někdo mezitím?

Hlasy ptáků - 9CD Hlas pro tento den

188 druhů ptáků na 9 CD vychází pohromadě jako souhrn oblíbeného rozhlasového pořadu Hlas pro tento den, ve kterém hlasy ptáků komentují ornitologové.